Myšlienka usporiadať country festival vznikla niekedy na jar roku 2002. Prečo Dobrá Voda-Podmariáš? Pretože to bolo pekné miesto v Malých Karpatoch , kde sa v minulosti stretávali trampi, turisti, hrávala sa country a trampská hudba a i keď už tie časy sú preč, mnohí na to ešte dodnes nezabudli .

Veľkou devízou bolo aj kúpalisko, kde sa festival konal. Oslovil som teda kvôli spolupráci môjho priatelia Janka Hrčku z Agency J.H., ktorý sa staral o technické záležitosti a festival bol na svete.Naša spolupráca trvá dodnes. Od počiatku bola myšlienka festrivalu podporovať hlavne slovenské kapely, nakoľko festivalov, kde hrajú váčšinou české „hviezdy“ a naše kapely sú na druhej koľaji, tu máme dosť. V piatok začal festival country bálom, ktorý bol úspešný, ale bohužiaľ festivalová sobota už nevyšla, nakoľko podvečer sa prehnala prietrž mračien, ktorá zmarila všetko naše snaženie. Veľkou srandou, neskôr i tradíciou bola však súťaž, ktorú vymyslel môj kamarát Jozef „Didi“ Gálik a boli to „Majstrovstvá sveta v skákaní pupkáčov“. V provizórnych podmienkach na prvom ročníku vystúpili kapely: Mozole, Návrat, Neznámi, 29 Strings, Alvarez a Country Team.

Dúfali sme, že tú veľku smolu ohľadom počasia sme si navždy vybrali už počas prvého ročníka…

Nakoľko sa v roku 2003 zmenili na Dobrej Vode majetkové pomery a s novými užívateľmi sme sa nedohodli, boli vystavený pred myšlienku, či festival presťahovať, alebo ukončiť. Veľmi vhod mi vtedy prišiel telefonát Vlasta Zelu, ktorý bol v tej dobe prevádzkovateľom kúpaliska na Majdáne. Majdán bol miesto, kde sme našli nové miesto pre nasledujúce dva ročníky a bolo to miesto, kde sa dal festival zväčšovať a mohol rásť. Ročník 2003 bol v znamení dvoch festivalových dní.V piatok vystúpili kapely: Návrat,Country Tip, Kaktus Band, Songy and Blue Friends, Slávo Kmeť a Band, Pacipacifik a Slniečko. Hneď po prvom dni sme videli, že sme s Majdánom spravili správny ťah. Pohoda, výborná atmosféra v hľadisku a country bál až do rána. V sobotu prebehli tradičný „pupkáči“ a organizovali sme aj súťaže pre deti. No a najväčšou devízou bolo nádherné slnečné počasie, ktoré vydržalo až do konca víkendu. V sobotnajšom programe vystúpili:Second Band, Louiziana, Neznámi, Alvarez, Pacipacifik, Country Team, Bukasový Masív a Allan Mikušek. Dopadlo to výborne a festival mohol rásť ďalej…

…a aj rástol. Ročník 2004 sa niesol opäť v znamení pekného počasia. Poprvýkrát sme siahli aj po zahraničnom účastníkovi a bola ním pesničkárska legenda Wabi Daněk s Milošom Dvořáčkom. V piatok vystúpili: Country Dostavník, L.P.S., Country Limit Club, Bukasový Masív a Wabi Daněk. V sobotu poobede prebehli opäť „pupkáči“ a rôzne súťaže pre deti i dospelých. Na pódiu sa striedali kapely Old Boys Jazz Band, Pacipacifik, Neznámi, Arion, Country Team a Slniečko. Country bálom uzavreli tento rok Neznámi. I keď to bol pre festival veľmi úspešný rok, nevedeli sme, že na Majdáne posledný…

V roku 2005 se festival z viacerých dôvodov nekonal. Na jar 2006 sme boli oslovený starostom J.Bohuníc p. Ryškom, že by radi usporiadali v novom amfiteátri country festival. Vedel som, že to bude potrebovať už viac ľudí do týmu a rozmýšľal som koho oslovím kvôli spolupráci. Potreboval som človeka, ktorý má skúsenosti a napadol ma Cali, ktorý to zobral.

No a novodobú históriu festivalu už poznáte a píšete ju s nami….

Roman Áč (zakladateľ CountryFestu)

Vážení priatelia, kamaráti, nadšenci,…návštevníci stránky. Po istom čase príprav našeho staronového festivalu spúšťame oficiálne i tieto stránky. Prečo staronového? Je to už štvrtý ročník Countryfestu ako sa iste dočítate v histórii. Prvé ročníky boli na Dobrej Vode, či na Majdáne. Našli sme však úžasný priestor. Jaslovské Bohunice mnohým z nás utkveli v mysli ako obec, kde je elektráreň. Pravdu poviem, napriek tomu, že bývam len pár kilometrov, do tejto obce ma nič nelákalo. Keď som sa s kamarátom Romanom Áčom do tejto obce vybral, mal som naozaj zmiešané pocity. Vedel som, že je to obec živá, ale naozaj ma prekvapilo….ako živá. Sadli sme si do krásneho neobarokového kaštiela v tesnej blízkosti anglického parku. Bol som stále plný očakávania, údajne sa tu robí prírodný amfiteáter.

Po skončení mojich aktivít na Lodenici, Truck Country a iných, mi trošku chýbal ten zhon, lietanie, vybavovanie, organizovanie niečoho, po čom sme ešte ako decká túžili. Vandrovali sme, trampovali, skautovali, celé letá trávili na festivaloch ako Zahrada, Porta, Slunovrat. I keď to možno nie je už to, čo to bývalo, vzniklo i na Slovensku pár výnimočných akcií, kde sa ešte vie človek nadýchnuť tých starších tradícií prepojených so skvelou myšlienkou perfektnej nálady, čistoty, lásky k prírode. Rád navštívim či už Vandermúzu, Stupavský Širák, Country Mlyn, alebo Radimovskú Šopu. Možno je to naša konkurencia, ale všetko sú to kamaráti a fajn ľudia, ktorí tieto akcie organizujú. A o tom to je. Prišli sme do obdobia, kedy viac myslíme na to, ako toho či iného poraziť, ako by sme pritiahli viac financií na veci a podujatia, ktoré robíme. Mnohí zabúdame, kvôli čomu vlastne tieto akcie vznikali. Bolo mi cťou, keď som sa vrátil zo zahraničia a mohol pracovať v tíme Lodenice. Vždy som po tom túžil urobiť festival, kde sa stretnem s priateľmi, zahráme si nejakých Kamelotov, či Nerez, alebo Nedvědovky a bola by pohodička a ja by som ďalej sníval o motýľoch, ležal v tráve a vymýšľal možno nové songy. Hm, i keď vlastne na to pri tom organizovaní nebol čas. Chýbalo mi to, trochu vypnúť a celý víkend nič nerobiť, len počuť dobrú hudbu, zabaviť sa súťažami, pokecať a objať sa starými kamarátmi, zalomiť palce, podať ruku. Chýbalo mi to. Prišiel som do novučičkého prírodného amfíku v Jaslovských Bohuniciach, v obci, ktorá možno mnohým z nás rezonuje len vďaka elektrárni, no tak ako i ja som sa vyviedol z omylu, rád i Vás presvedčím, že táto obec je naozaj výnimočná svojím prostredím, obyvateľmi, ale i návštevníkmi.

Chceme túto obec a jej ľudí zvidteľniť a ukázať, že i tu sa niečo deje. Dialo sa i ďaleko pred nami, len hm, ani ja som o tom možno nechcel hlúpo vedieť. Pritom je tu život, množstvo kultúrnych, či športových akcií a sú tu fajn ľudia. Tešíme sa na Vás v novučičkom prírodnom amfíku, v prekrásnom anglickom parku s rybníkom a zurčiacim potokom, tam kde sú stromy, motýle, dobrá hudba, kopec šialených súťaží a zábavy. Verím, že si prídete oddýchnuť a zabudnete na každodenný stres a zhon. Budeme sa snažiť pripraviť pre Vás snáď niečo výnimočné, čo ste možno dávno nezažili. Vezmite rodiny, priateľov, lásky, …pre každého sa budeme snažiť spraviť to najlepšie. Chcem sa poďakovať obci, pánovi starostovi, ľudia, čo nám pomáhajú častokrát i nezištne, bývalému kolegovi – Romanovi Áčovi, ktorý ma do toho celého namočil a Vám, že posilníte myšlienku podporiť dobrú a kvalitnú hudbu na Slovensku a že sa zasnívate s nami pohľadom do tých starých korún krásneho parku. Teším sa na Vás a rád Vás uvítam.

Ivan Cali Podolský

Prvý ročník v Jaslovských Bohuniciach (a celkovo štvrtý ako CountryFest) začal písať novodobú históriu festivalu a zaradil sa nárastom počtu divákov (o viac než 300%) medzi najúspešnejšie festivaly týchto žánrov na Slovensku. Žánrovo je festival zameraný na country, bluegrass, folk, trampskú hudbu, blues, ethno či world music. Na pódiach Countryfestu sa doposiaľ vystriedala nejedna špička týchto žánrov zo Slovenska i Čiech.

Človek nerád mení niečo zabehnuté, ale minulý rok sme i z kapacitných dôvodov siahli po novom priestore. Festival sa konal v prostredí úplne nového prírodného amfiteátra v Jaslovských Bohuniciach, ktorý má kapacitu niekoľko tisíc divákov.  Účastníci festivalu mohli prespať v stanovom tábore priamo v areáli , alebo si objednali izbu v priľahlých ubytovacích zariadeniach. Taktiež je k dispozícii veľké množstvo parkovacích miest. Stravovanie a občerstvenie je možné priamo v areáli, alebo v priľahlých reštauračných zariadeniach.

Tak to bol rok 2006. Nasadili sme si laťku dosť vysoko. Návštevnosťou viac než 6000 ľudí a skvelým programom, naštartovali sme tradíciu, z ktorej sa už nepatrí cúvnuť.